Napriek tomu, že slovenské profesionálne divadlo je v porovnaní s okolitými národnými kultúrami mladé (založenie Slovenského národného divadla, 1920), slovenská scénografia ako jedna zo zložiek divadelného diela, sa od skorých začiatkov prikláňa k modernému chápaniu priestoru a funkcie scénografie v novodobých dejinách 20. storočia. 

      V krátkych dejinách slovenského divadla sú so slovenskou scénografiou spojené také mená ako Ľudovít Hradský, Ján Ladvenica, Ľudovít Fulla, neskôr Štefan Bednár, Mikuláš Galanda, Ján Mudroch, Ester Šimerová - Martinčeková (vtedy ešte ako Šimerová) a ďalší. Prvky modernej scénografie do SND priniesol český scénograf František Troster, na ktorého nadviazal ďalší Čech, ktorý do konca života zviazal svoj život so Slovenskom - Ladislav Vzchodil. Práve s ním je spojený rozkvet (česko) slovenskej scénografickej školy, ktorá sa napojila na modernú scénografiu 20. storočia. Podieľal sa na založení katedry scénického a kostýmového výtvarníctva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU), kde u svojich študentov podporoval ich vlastný divadelný jazyk a štýl tak, že z nich vyrástli významné osobnosti scénografie, napr. Otto Šujan, Vladimír Suchánek, Ján Hanák, neskôr Jozef Ciller, Tomáš Berka, Ján Zavarský, Aleš Votava a iní.  Absolventom VŠMU je aj svetovo uznávaný scénograf Boris Kudlička. L. Vychodil stál pri vzniku Divadelných dielní Slovenského národného divadla (1951), ktoré dlhé roky patrili      k najmodernejšímv Európe.

        Popri scénografoch je na Slovensku rovnako silné aj kostýmové výtvarníctvo, ktoré na VŠMU rozvíjali najmä Ludmila Purkyňová a Stanislava Vaníčková. Slovenskí scénickí a kostýmoví výtvarníci pravidelne vzstavujú na Pražskom Quadrienále, kde získali viacero ocenení. Z tých, čo doteraz tvoria, spomeňme Helenu Bezákovú, Gitu Polónyovú, J. Cillera, T.Berku, J. Zavarského, B. Kudličku. Viacero ocenení si odniesli aj z iných expozícií, napr. z bienále v brazílskom Sao Paule. Sú dobre etablovaní doma a v zahraničí, kde sa im výrazne darí. Mnohí absolventi bratislavskej školy sa uplatnili aj vo filme, televízii. Viacerí sú autormi výrazných divadelných plagátov a uplatňujú sa aj vo voľnej tvorbe. Nie zanedbateľnou je aj skutočnosť, že ich prácu často reflektujú aj kritici.

       Československí scénografi, najmä L. Vychodil boli spoluzakladateľmi Medzinárodnej organizácie scénografov a technikov OISTT (dnes OISTAT, zahŕňa aj divadelných architektov). Po zložitom období samostatnosti a nástupníctva členstva vo viacerých medzinárodných organizáciách znovu pracuje na Slovensku OISTAT, PRO SCENA sa stala riadnym členom tejto dôležitej organizácie. 

    Občianske združenie PRO SCENA má cieľ pretransformovať sa do profesijnej komory, ktorá by nielen združovala scénografov, kostýmových výtvarníkov, svetelných dizajnérov a ďalších odborných pracovníkov v prostredí divadla, televízie a filmu, ale ich aj ochraňovala a to najmä mladých absolventov.

 

Dagmar Podmaková